Prejsť na stranu 2 - Plnenie požiadaviek na toxikologické údaje

V rámci REACH sú na špeciálne účely klasifikácie a označovania, stanovenia stavu perzistencie, bioakumulácie a toxicity (PBT), hodnotenia chemickej bezpečnosti látok (CSA) a správy o chemickej bezpečnosti látok (CSR) a stanovenie akejkoľvek potreby opatrení na riadenie rizík potrebné toxikologické informácie. Toxikologické informácie, ktoré sa musia predkladať pre registračné účely a účely hodnotenia látky , sú uvedené v Prílohách VI až XI REACH. Prehľad je uvedený v Informačných požiadavkách registrácie. Zdravotné účinky, ktoré musia registrujúci brať do úvahy, sú uvedené nižšie.

Uvažované zdravotné účinky

Podráždenie kože a očí/poleptanie a podráždenie dýchacích orgánov

Podráždenie a poleptanie sú miestnymi účinkami, t.j. zmeny sa prejavia na mieste prvého kontaktu látky s epitelom kože, očí alebo slizníc, ako napríklad dýchacieho traktu. Žieraviny môžu poškodiť živé tkanivo, s ktorým prišli do kontaktu po jedinej expozícii. Dráždiace látky sú tie mimo žieravín, ktoré môžu prostredníctvom priameho kontaktu s uvažovaným tkanivom spôsobiť zápal po jedinej expozícii. Látky, ktoré spôsobujú dráždiace účinky iba po opakovanej expozícii, nie sú klasifikované ako dráždiace látky. Podráždenie kože a/alebo očí sa týka vytvorenia plne reverzibilných zmien, ktoré vzniknú po aplikovaní látky (v prípade podráždenia očí pri jej aplikovaní na predný povrch oka). Žieraviny majú nereverzibilné účinky, ako napríklad nekróza pokožky alebo dermy, poškodenia očného tkaniva alebo zhoršená viditeľnosť. Chemické látky, ktoré sú klasifikované ako dráždiace dýchacie orgány, môžu vyvolať dráždenie podobné podráždeniu pokožky alebo očí. Môžu vyvolať aj iné toxické účinky v súvislosti s ich interakciou s vegetatívnym nervovým systémom a môžu viesť k reflexným reakciám (kýchanie, kašľanie, respiračné syndrómy a pod.). Tieto účinky sú reverzibilné. Testovanie na podráždenie dýchacích orgánov sa podľa REACH nevyžaduje, keďže nie sú k dispozícii overené smernice. V každom prípade je však potrebné prihliadať na existujúce alebo dostupné údaje, ktoré poskytujú dôkaz o možnom podráždení dýchacích orgánov látkou.

Zvýšenie citlivosti kože a dýchacích orgánov

Senzitizér je látka, ktorá dokáže vyvolať u náchylných jedincov alergickú reakciu. Alergická reakcia sa vyskytuje vtedy, ak predchádzajúca expozícia viedla k rozvoju imunity voči látke (t.j. etapa zvýšenia citlivosti). Účinky narastajú pri príležitosti následného kontaktu: alergická kontaktná dermatitída, alergická nádcha, astma a pod. V prípade zvýšenia citlivosti dýchacích orgánov nie sú podľa REACH žiadne informačné požiadavky. Senzitizéry dýchacích orgánov sú však pre harmonizované klasifikovanie a značenie uvedené v paragrafe 36 nariadenia (EC) č. 1272/2008.

Akútna toxicita

Akútna toxicita v sebe zahrňuje nepriaznivé účinky, ktoré môžu byť výsledkom jedinej expozície alebo viacerých expozícií látke počas 24 hodín. Expozícia sa týka ústnej, kožnej alebo inhalačnej formy. Na stanovenie nepriaznivých zdravotných účinkov, ktoré sa môžu vyskytnúť po náhodnej alebo úmyselnej krátkodobej expozícii, je potrebné zhodnotiť potenciál akútnej toxicity chemickej látky: typy toxických účinkov, ich časové posunutie, trvanie a vážnosť, vzťah medzi dávkou a reakciou a rozdiely reakcií v závislosti od pohlavia. Preskúmané poškodenia môžu byť klinickými príznakmi toxicity, ako napríklad nezvyčajné zmeny hmotnosti a/alebo patologické zmeny orgánov a tkanív. Tieto môžu v niektorých prípadoch spôsobiť aj smrť.

Toxicita opakovanej dávky

Toxicita opakovanej dávky zahrňuje všeobecné toxikologické účinky vyskytujúce sa ako výsledok opakovanej dennej expozície látke počas istej časti očakávanej životnosti (subakútna alebo subchronická expozícia) alebo počas väčšiny životnosti (chronická expozícia).
Tieto všeobecné toxikologické účinky zahrňujú dopady na hmotnosť a/alebo priberanie hmotnosti, absolútne a/alebo relatívne hmotnosti orgánov a tkanív, zmeny v klinickej chémii, analýzu moču a/alebo hematologické parametre, funkčné nepokoje v nervovom systéme, ako aj v orgánoch a tkanivách obecne, a patologické zmeny orgánov a tkanív pri ich makroskopickom a mikroskopickom vyšetrovaní. Okrem týchto informácií o možných nepriaznivých všeobecných toxikologických účinkoch môžu štúdie toxicity opakovanej dávky poskytnúť aj ďalšie informácie o napríklad reprodukčnej toxicite alebo karcinogénnosti alebo môžu odhaliť isté prejavy toxicity, ako napríklad neurotoxicitu, imunotoxicitu, endokrinologické sprostredkované zmeny a pod.
Cieľom hodnotenia toxicity opakovanej dávky je vyhodnotiť:

• či je opakovaná expozícia ľudí danej látke spojená s nepriaznivými toxikologickými účinkami; tieto štúdie ľudí môžu prípadne identifikovať aj populácie s vyššou náchylnosťou;
• či opakované podávanie látky testovaným zvieratám vyvoláva nepriaznivé toxikologické účinky; účinky, ktoré sú prediktívne pre možné nepriaznivé účinky na ľudské zdravie;
• cieľové orgány, potenciálne kumulatívne účinky a reverzibilnosť nepriaznivých toxikologických účinkov;
• vzťah dávky a reakcie a prahovú hodnotu akýchkoľvek nepriaznivých toxikologických účinkov spozorovaných v štúdiách toxicity opakovanej dávky;

Reprodukčná toxicita

Reprodukčná toxicita je zvyčajne dôležitejšia, pretože zachovanie ľudského druhu závisí od integrity reprodukčného cyklu. Je charakteristická viacerými rozličnými výsledkami, ako dopad na reprodukčné funkcie žien a mužov alebo ich plodnosť, umelé vyvolanie nededičných nepriaznivých účinkov na potomstvo (rozvojová toxicita) a účinky na laktáciu alebo sprostredkované laktáciou.
Cieľom hodnotenia reprodukčnej toxicity je vyhodnotiť:

• či je expozícia ľudí predmetnej látke spojená s reprodukčnou toxicitou;
• či na základe informácií iných, ako sú údaje o ľuďoch, je možné predpovedať, že bude látka spôsobovať reprodukčnú toxicitu u ľudí;
• či sú tehotné ženy potenciálne viacej náchylné na všeobecnú toxicitu;
• vzťah dávky a reakcie pre všetky nepriaznivé účinky na reprodukciu.

Mutagenita a karcinogénnosť

Mutagenita poukazuje na umelé vyvolanie trvalých prenosných zmien v objeme alebo štruktúre genetického materiálu buniek alebo organizmov. Tieto zmeny sa môžu týkať jedného génu alebo segmentu génu, bloku génov alebo chromozómov.
Zmeny genetického materiálu buniek sa môžu vyskytnúť spontánne alebo môžu byť vyvolané následkom expozície ionizačnému alebo ultrafialovému žiareniu alebo genotoxickým látkam. Vo všeobecnosti však vystavenie ľudí látkam, ktoré sú mutagénne, môže spôsobiť zvýšený výskyt mutácií nad základnou úrovňou. Dedičné poškodenie potomkov a možno aj následných generácií rodičov vystavených látkam, ktoré sú mutagénne, sa môže vyskytovať v prípade, ak sú mutácie zakorenené v rodičovských zárodočných bunkách (reprodukčných bunkách). Mutácie somatických buniek (buniek mimo reprodukčných buniek) môžu byť smrteľné alebo sa môžu preniesť na dcérske bunky so škodlivými následkami na postihnutý organizmus. Na základe dlhodobých štúdií na zvieratách existuje jasný dôkaz pozitívneho vzťahu medzi mutagenitou látok in vivo a ich karcinogénnosťou. Cieľom testovania mutagenity je vyhodnotiť potenciál látok vyvolať účinky, ktoré môžu spôsobiť dedičné poškodenie ľudí a viesť k rakovine.

Chemické látky je možné definovať ako karcinogénne, ak vyvolávajú tumory, zvyšujú výskyt tumorov a/alebo zhubných nádorov alebo skracujú dobu do výskytu tumoru. Karcinogénne chemické látky sa klasicky delia do dvoch kategórií podľa predpokladaného akčného režimu. Akčné režimy negenotoxických látok zahrňujú epigenetické zmeny, t.j. účinky, ktoré nevyvolávajú zmeny v DNA, ale ktoré môžu vyvolať vytláčanie génov, zmeny komunikácie bunky s bunkou alebo iné faktory zahrnuté v karcinogénnom procese. Cieľom preskúmania karcinogénnosti chemických látok je stanoviť potenciálne karcinogény na ľudský organizmus, ich akčné režimy a ich potenciu.
Keď sa raz chemická látka označí ako karcinogén, je potrebné objasniť základný akčný režim, t.j. či je chemická látka priamo genotoxická alebo nie. V prípade genotoxických karcinogénov sa predpokladá, až na výnimky, že neexistuje žiadna rozpoznateľná medzná hodnota a že akákoľvek úroveň expozície predstavuje riziko. V prípade negenotoxických karcinogénov sa predpokladá, že existuje a je rozpoznateľná medzná hodnota žiadneho účinku. Na stanovenie rozdielu medzi vyššie uvedenými akčnými režimami neexistujú žiadne štúdie na ľuďoch; záver je teda taký, že to závisí od výstupu testovania mutagenity a iných mechanických štúdiách. Okrem toho môžu na poskytnutie informácií o základnom režime karcinogénnej činnosti slúžiť štúdie na zvieratách.
Riziko rakoviny a režim činnosti môže byť vysoko závislý aj od expozičných podmienok, ako napríklad od expozičnej cesty. Preto je potrebné vyhodnotiť všetky údaje a informácie o relevantných účinkoch expozičných podmienok na ľudský organizmus.

Toxikokinetika

Prejav toxicity vyplývajúcej z expozície látke je dôsledkom reťazca udalostí, ktoré majú za následok poškodenie tkanív organizmu, ktorý prijíma základnú toxickú látku v množstve, ktoré vyvoláva nepriaznivý účinok. Koncentrácia základnej toxickej látky v mieste biologického cieľa závisí od absorpcii, distribúcie, metabolizmu a vylučovania. Podľa Prílohy VIII REACH je potrebné tieto procesy, t.j. toxikokinetické správanie, vyhodnotiť na základe dostupných relevantných informácií. Nie je povinnosťou generovať nové údaje.

Prejsť na stranu 2 - Plnenie požiadaviek na toxikologické údaje